Svetová ekonomika tento rok vzrastie približne o 3 %, podobne ako v
minulom roku, uviedla OECD vo svojom aktuálnom výhľade. Ešte v decembri
počítala s expanziou o 4,5 %. OECD takisto zhoršila predpoveď pre budúci
rok na 2,8 % z 3,2 %.
Svet podľa OECD platí vysokú cenu za ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorá je
humanitárnou katastrofou a pripravila o život tisíce ľudí a ďalšie
milióny prinútila opustiť svoje domovy. Vojna takisto spôsobila prudký
nárast životných nákladov, čo zasiahlo ľudí po celom svete.
Pred začiatkom vojny na Ukrajine globálna ekonomika smerovala k silnému,
aj keď nerovnomernému zotaveniu z koronakrízy. Vojna a problémy
dodávateľských reťazcov, ktoré ešte zhoršujú protipandemické reštrikcie v
Číne striktne sa držiacej politiky nulového covidu, zastavili toto
zotavovanie.
Rast bude slabší v takmer všetkých ekonomikách. Medzi krajiny, ktoré
najviac zasiahla vojna, patria európske štáty pre svoju závislosť od
dovozu energií a prílev utečencov. Zdraženie komodít však negatívne
ovplyvňuje ekonomiky po celom svete, keďže zvyšuje inflačné tlaky a
znižuje reálne príjmy.
OECD očakáva, že inflácia vyvrcholí v tomto roku na 8,5 % a na budúci
rok sa spomalí na 6 %. Ešte v decembri počítala v tomto roku s 5 % a s 3
% v roku 2023.
OECD aj napriek slabšiemu rastu a vyššej inflácii považuje riziko
stagflácie v štýle 70. rokov minulého storočia spôsobenej ropným šokom
len za obmedzené. Predovšetkým rozvinuté ekonomiky podstatne menej
energeticky intenzívne než v 70. rokoch, keďže motorom ich rastu sú
služby. Okrem toho centrálne banky majú voľnejšie ruky pri boji s
infláciou.
OECD očakáva, že ekonomika USA tento rok vzrastie len o 2,5 %, v roku
2023 o 1,2 % a nie o 3,7 %, respektíve o 2,4 %. Ekonomika eurozóny by
mala tento rok expandovať o 2,6 % (decembrová prognóza: +4,3 %) a na
budúci rok o 1,6 % (+2,5 %). Čínska ekonomika, ktorú tvrdo zasiahla nová
vlna lockdownov, si v roku 2022 polepší o 4,4 % (+5,1) a o 4,9 % (+5,1
%) v roku 2023.